
Už od útleho detstva Sara vedela, že chce byť doktorkou. Vyrastala na predmestí Chicaga a vždy dúfala, že bude pracovať v nemocnici alebo mať súkromnú prax na nejakom peknom chránenom mieste.
Tieto túžby sa zmenili počas jej prvého roka štúdia na Northwesternskej univerzite, kde sa oboznámila s prácami Mahatma Ghaniho. Jej pohľad na svet sa okamžite a nezvratne zmenil. Byt obyčajnou doktorkou, už nebolo pre ňu postačujúce a rozhodla sa, že sa musí vydať po viac humanitárnej ceste.
Ironické je, že Ghandiho názory proti násiliu presvedčili doktroku Tancredi venovať sa kariére v najnásilnejšom zo všetkých prostredí: Nápravnom stredisku Fox River.
Ako jedna z mála tu zamestnaných doktorov je zodpovedná za všetko od vedenia zdravotných prehliadok až po vykonávanie pohotovostnej chirurgie. A hoci jej práca je šľachetná (získala viacero humanitárnych ocenení), je taktiež nebezpečná - každý deň sa tu potýka s násilníkmi a vrahmi.
Aj keď Sara nemyslí dvakrát na riziká, každý deň sa púšťa do práce, a práve to je stálym zdrojom stresu jej otca, guvernéra štátu Illinois, „hranice spravodlivosti“, Franka Tancrediho. To, popri ich obrovsky rozdielnym politickým presvedčeniam, podstatne ochladilo ich vzťah v posledných rokoch.